Rozvoj každej vedy a jej disciplíny je vždy úzko spätý so vzájomnými vzťahmi medzi jej definíciou, jej jednoznačným vymedzením, chápaním, predmetom a obsahom jej skúmania a výskumnými metódami. Ak medzi týmito prvkami nie je dokonalý súlad, môže sa to prejaviť rozličnými teoretickými problémami, v krajnom prípade dokonca tým, že sa začne pochybovať o „vedeckosti “danej disciplíny.(Z nedávanej histórie sa dá ako príklad uviesť neustála diskusia o vedeckosti pedagogiky, ktorá sa vlastne týkala jej metodológie, či problémy s uznávaním rozličných nových trans-resp. multi-disciplinárnych vied.) Podobný problém majú masmediálne štúdiá, ktoré sa síce už dávnejšie oficiálne etablovali ako študijný odbor (vedný odbor sa považuje za etablovaný, ak sa začne vyučovať v rámci vysokoškolského, najmä doktorandského štúdia), ale kvôli ich multidisciplinárnosti sa doteraz stretávajú s istými teoreticko-metodologickými problémami. Je preto pochopiteľné, že na odbornej úrovni sa často vedú diskusie týkajúce sa najmä vymedzenia a chápania pojmu masmediálna komunikácia, resp. masmediálne štúdiá, diskusie o ich postavení v systéme vied a ich metodológie. Z tohto hľadiska majú sťaženú úlohu najmä vysokoškolskí študenti–doktorandi tohto odboru, pretože sa od nich žiada aby ovládali, nové multidisciplinárne a interdisciplinárne vedecké komplexné prístupy k riešeniu problémov mediálnej komunikácie. Vo výskumoch masmediálnej komunikácie by mali vedieť rovnako dobre používať kvantitatívne i kvalitatívne metódy a aj systémový prístup pri syntetizovaní výsledkov výskumu. Musia byť schopní v nadväznosti na aktuálne otázky riešenia úloh a postavenia médií v spoločnosti samostatne realizovať komplexný výskum mediálnej komunikácie vo všetkých typoch médií. Tieto úlohy sa dajú však plniť iba